Ak sa vám niekto javí ako priateľ a ktorý ale pre svoje vlastné ego podvedie vás a ešte iných priateľov, a to ešte k tomu zámerne a vedome, a navyše aj oberie o to, čo mu celkom nepatrí...
Nie je tomu tak dávno, čo som sa musel s niečím podobným vysporiadať a, pravdupovediac, ešte som sa tým poriadne neprehrýzol. Niekto, komu som veril, nehovoril pravdu. A nielen to. Klamal a podviedol. Práca, ktorá nás spoločne spájala bola príliš lukratívna, aby sa dotyčná osoba musela deliť. Práca, ktorá bola ťažko vydobytá, za cenu boja o spravodlivosť, čeleniu vydierania a následného riešenia cez políciu... Práca z ktorej sme mali mať spravodlivý úžitok všetci, ktorí sme ten boj ustáli. No, boli sme si rovní, ale našli sa aj „rovnejší". A tak, za cenu nečestného konania a podvodu pri tej práci zostala dotyčná osoba aj so svojím „spolupútnikom" a ostatných troch ľudí poslali „do šípku". Čo už... Ale nie o tom som chcel.
Takmer mi padla sánka, keď som našiel kandidatúru tej osoby za poslanca v jednom okresnom meste blízko Bratislavy a to dokonca za stranu, ktorá sa svojím názvom hlási k Bohu.
Nuž, verte, že fotografia a meno, prípadne to, čo má za sebou, ešte nerobí človeka človekom. Robia ho skutky. Voľba tejto osoby nebude voľbou šťastnou. Jej konanie je presne opačné, ako deklaruje. Je to skúsenosť, nie ohováranie.